Cesta domovom domov

mapa komplet

Neviem čím to je, možno starnem, možno múdriem, alebo nič z toho a proste som to tak cítil – po tom, čo som za posledných pár rokov precestoval pol sveta, som si (myslím že niekde na potulkách Barmou) uvedomil, že vlastne skoro vôbec nepoznám svoju krajinu… Respektíve svoje krajiny… Že sa trmácam cez pol sveta za dobrodružstvom, poznávaním nových kultúr a ľudí, prírody, za oddychom, nadhľadom nad každodenným životom, zážitkami, skúsenosťami… Pritom všetko toto môžem mať a zažiť aj u nás doma za barákom. Áno – aj poznávanie nových kultúr – takí východniari alebo moraváci… 🙂

Aj s boľavým zadkom môžeš mať pekný deň

Long story short – dohodol som sa s Patrickom – mojím dlhoročným cestovateľským parťákom, že tento rok žiadna Ázia či Južná Amerika (ok, do konca roka ešte času dosť, takže nikdy nehovorím nikdy), ale pekne krásne vyrazíme za spoznávaním našich dvoch krajín… A vezmeme to rovno trochu športovo – na bicykloch – zo sedla biku totiž spoznáš krajinu úplne inak ako spoza okna vlaku alebo auta…

Ta na východ, ne?

Ok, plán je jasný – Česko, Slovensko, bicykle… Ale čo trasa, štart, cieľ? V tom prišiel Patrick s geniálnym nápadom – odvezme sa vlakom do Košíc a potom vlastne len vyrazíme domov… V tomto prípade do Českých Budějovíc, kde obidvaja bývame. Tak vznikla cesta domovom domov… Košice – Budějce, trasu budeme riešiť operatívne, spať budeme pod širákom, jesť a piť v krčmách po ceste…

Príprava

Znie to ako super dobrodružstvo, má to ale pár drobných mušiek. Za prvé – nie som cyklista 🙂 Ok, možno mám nejakú kondičku z hôr a z behania, ale na biku najazdím tak 100 km ročne, moja najdlhšia trasa bola po rovinke okolo Lipna a aj tam som skoro umrel… Za druhé – môj bike není ani zďaleka ready na multi-day výlet. Ta druhá vec sa porieši jednoducho – držiak, brašňa a je to. S tou prvou sa proste musím zmieriť, nejak bolo, nejak bude…

IMG_1555

Patrick kupuje lístky na vlak a ja tým pádom viem, že už nie je cesty späť a už sa z toho nevyvlečiem. Balím teda karimatku, spacák, tarp, dres, kraťasy, mikinu, vetrovku, dve trička, dva páry ponožiek a treniek… A solárny panel na dobíjanie iPhonu a hodiniek 🙂 A vyrážame…

Deň 0: Cesta do Košíc

Bohužiaľ, ani jeden zo súkromných dopravcov neponúka prevoz bikov na trase Praha – Košice, takže musíme nechať zarobiť spoločnosti ČasuDost… Nakoniec ale Pendolino príjemne prekvapilo – čapovaná Plzeň a Starbucks kafe, prečo nie 🙂

IMG_1563

Zvyšok dňa trávime v Košiciach na hlavnej, pozorujeme okolie – hlavne tie východniarky, ktoré som Patrickovi sľúbil. Obed, kafíčko, pivko, zmrzlina, večera, pivko, druhá večera 🙂 Dovolenka začína!

IMG_1573

Deň 1: Košice – Dedinky

127 km, 1167 nastúpaných metrov

den1m

den1vp

Ráno plný síl a optimizmu vyrážame, smer východoslovenské železiarne 🙂 Dorazíme až do Slovenského Krasu a stále nám nestačí, pokračujeme na sever až do Slovenského raja… Dlhý deň zakončujeme Dobšinským kopcom – „začneme zľahka“ nám tak úplne nevyšlo…

IMG_1580

IMG_1583

IMG_1592

IMG_1595

 

Deň 2: Dedinky – Slovenská Ľupča

102 km, 483 nastúpaných metrov

den2m

den2vp

Nádherná etapa okrajom Slovenského raja a… najkrajšie stromy sú na Horehroní!

 

IMG_1599

IMG_1602

IMG_1614

 

Deň 3: Slovenská Ľupča – Banská Štiavnica

67 km, 489 nastúpaných metrov

den3m

den3vp

Trošku pohodovejší deň – na brunch do Banskej Bystrice, na pivko do Zvolena, trošku zamakáme do kopca a popoludní sa už kúpeme kúsok od Banskej Štiavnice… Zajtra nás čaká rest day, takže večer sa nemusíme úplne šetriť 🙂 Naviac úplne náhodou stretávame starú známu Tamiňu, ktorá je tak milá, že ruší svoj program a ukáže nám večernú Štiavnicu..

 

IMG_1620

IMG_1623

IMG_1624

 

Deň 4: Rest day – Banská Štiavnica

0 km, biky celý deň nevidíme

Myslím, že sme si vybrali ideálne miesto na rest day – super ľudia, krásne centrum, výborné reštaurácie (minimálne Tulsi), kúpanie hneď nad mestom… Večer ešte posedenie pri fľaške vínka s výhľadom na celé mesto… Čo viac… Prídeme zas!

 

IMG_1636

IMG_1638

IMG_1645

 

Deň 5: Banská Štiavnica – Radošiná

102 km, 754 nastúpaných metrov

den5m

den5vp

Oddýchnutý, počasie luxusné (aj keď Patrick sa občas trochu prehrieva) a trochu predčasné ukončenie etapy. Zastávka na návštevu v Radošinej sa zvrhla na luxusný nocľah, plná penzia included. Ďakujeme ešte raz za výnimočnú pohostinnosť!!!

 

IMG_1652

IMG_1655

 

Deň 6: Radošiná – Břeclav

120 km, 581 nastúpaných metrov

den6m

den6vp

Krásne oddýchnutí vyrážame smerom na posledné hory (Malé Karpaty) s cieľom dojsť dnes do Čiech… Okolo mohyly pod Bradlom smer Kúty a lúčime sa so Slovenskom s cca 500 km v nohách. Bye bye Slovenské kopce, úsmevy a pohostinnosť, vítajme späť v Čechách (rozdiel bohužiaľ vidíme hneď pri prvom kontakte s ľudmi v reštauráciách / potravinách).

 

IMG_1689

IMG_1818

IMG_1820

 

Deň 7: Břeclav – Nové Mlýny

54 km, 417 nastúpaných metrov

den7m

den7vp

Ach ta Morava! 38 stupňov v tieni a my sa celý deň motkáme Lednicko – Valtickým areálom medzi vinicami a zámkami, ochutnávame miestne vínko v Mikulove a rýchlo na kúpačku na Nové Mlýny. Oddychový deň, akurát naša predstava o moravských rovinkách sa rýchlo rozplynula… S kopcami sme sa včera rozlúčili predčasne 🙂

 

IMG_1823

IMG_1831

IMG_1835

IMG_1838

 

Deň 8: Nové Mlýny – Čížov

90 km, 698 nastúpaných metrov

den8m

den8vp

Naďalej užívame Moravu plnými dúškami (doslova), cez Znojmo prechádzame do národného parku Podýjí – miesto o ktorom som netušil a o to viac ma prekvapilo…

 

IMG_1866

IMG_1868

IMG_1873

 

Deň 9: Čížov – Albeř

78 km, 1033 nastúpaných metrov

den9m

den9vp

Opúšťame Moravu, lúčime sa štýlovo – deckou vínka na raňajky na zámku vo Vranove nad Dýjí… Krásne Slavonice, kopcovitá Česká Kanada a zajtra – posledná etapa!

 

IMG_1878

IMG_1886

IMG_1862

 

Deň 10: Albeř – České Budějovice

64 km, 297 nastúpaných metrov

den10m

den10vp

Sme doma! Lesy a kopce Českej Kanady sa postupne menia na rovinky a rybníky Južných Čiech, v Třeboni dávame řízek cez pol taniera, oslavujeme cca 800 km a už nás čaká len známa cesta do Caffe Datel! 🙂

 

IMG_1909

IMG_1910

IMG_1925

IMG_1928

 

Čo dodať…

…všetko šlo nejak jednoducho, počasie luxusné, žiadne veľké závady alebo defekty, nohy boleli len trochu, zadky trošku viac… Celkovo úžasný výlet, ktorý ma len utvrdil v tom, že máme dve nádherné krajiny, ktoré majú čo ponúknuť a vôbec netreba cestovať cez pol sveta, keď si chce človek užiť dobrodružstvo a spoznať niečo nové… Rôznorodá príroda, krásne mestá a dedinky… Ľudia na Slovensku sú milý, usmievavý, pohostinný (čím viac na východ, tým je to lepšie), v Čechách to bolo už trochu horšie, ale aj tam sa našli výnimky, ktoré potešili a vylepšili už tak skvelý deň…

Tak čo, kam vyrazíte na ďalší výlet vy?