Na snežniciach v Totes Gebirge

Všetko šlo podľa plánu, až do chvíle, keď som si asi 5 výškových metrov pod chatou po celodennom šlapaní do kopca spomenul, že som zabudol peniaze (podotýkam všetky naše peniaze) v aute. Po pár nadávkach a pár výbuchoch smiechu som bol pripravený vziať čelovku a dať si to celé ešte raz. Našťastie, keď sme po príchode na chatu svojou lámavou nemčinou vysvetlili v akej sme situácii, chatárka sa usmiala, poklepala nás po pleciach so slovami “jedzte, pite, spite koľko chcete, potom mi to pošlete na účet, keď sa vrátite domov”.

Hold, na vzájomnú dôveru, ĺudskosť a pomoc ešte v naších končinách nie sme tak úplne zvyknutí…

 

Ešte pár fotiek 😉